reklama

S kočíkom po Bratislave

Včera večer som sa vybral s kočíkom na prechádzku k rodičom. Povedali by ste, nič výnimočné. Ale omyl. Výnimočné to vskutku bolo. A keby len to...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Začali sme u nás doma, na Kolibe. Bolo krátko po 20. hodine. Príjazdová cesta u nás je úzka a bez akéhokoľvek chodníka. Autá ako kombajny - jeden má Hummera, iný Range Rover, ďalší Mercedes ML či Cadillac Escalade, občas sa modlím, aby nešli proti sebe dva takéto „tanky" naraz. Ale inak sa na Kolibe býva výborne. Je to taká oáza takmer v centre mesta. Takže napriek týmto nedokonalostiam z hľadiska vybudovanej infraštruktúry by som nemenil.

No na Kolibe som len začal. O 15 minút som bol už na Žilinskej. Zdolal som asi 10 obrubníkov a 1 svetelnú križovatku. Chodníky úzke, na Karpatskej sa časť budov rekonštruuje, takže som musel prejsť na protiľahlú stranu. Tamojší chodník je ešte užší a s verejným osvetlením v strede, ak máte trochu širší kočík, mali by z toho urobiť platenú atrakciu - kočíkovací trenažér. Obísť s kočíkom na úzkom chodníku lampu v strede, je to celkom zábavné. Chvályhodné je, že zelená na prechode pri YMCE trvala hodných 10 sekúnd. Čo je oproti prechodu na Račanskom mýte (kde má cesta 5 prúdov a zelená trvá tak max. 2 sekundy) neuveriteľný luxus.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale ide sa ďalej. Zo Žilinskej na Kollárovo námestie, po Obchodnej až ku Crowne Plaza. A prebehlo ďalších 15 minút. Tento úsek sa dal zvládnuť pomerne jednoducho. Problémom bol prechod cez električkové koľaje za Žilinskou - hlavne ak Vám v kočíku práve zaspal 6-mesačný syn. Ale budíž. Na moje nemalé prekvapenie tu bolo aj pár „zjazdov" a „výjazdov" na chodník. Skoro som si na to zvykol, viete, na dobré sa zvyká ľahko. Kollárovo námestie a Obchodná - to bola radosť.

A v tomto duchu pokračoval aj ďalší úsek. Teda aspoň začal. Prejsť námestím SNP (ak si odmyslím pár hulákajúcich výrastkov očividne v najlepšej nálade) bolo príjemným zážitkom. No časť od SNP k Šafárikovmu námestiu by si veľa pochvál nezaslúžila. Od Crown Plaza po Starý most to bolo ďalších 15 minút. Na Starom moste, tak tam to bola naozaj radosť. Síce máme 3-kolesový kočík, ale po moste som prešiel iba s 2 kolesami. To tretie som musel držať vo vzduchu - teda kočík som mal mierne nadvihnutý. Inak by som z nášho syna na tých drevených doskách asi vytriasol dušu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hovorím si, hurá Petržalka. Veď v Petržalke som býval od svojich 6 rokov. A pamätám si ju ako miesto s cyklistickými chodníkmi okolo Chorvátskeho ramena, miesto so širokými chodníkmi s hladkým povrchom, kde sa dá dobre korčuľovať. Takže pre kočík, ideálne. Ale veľmi rýchlo som precitol. Prejsť od Starého mosta k TPD, okolo Sadu Janka Kráľa, po nepoužívanej komunikácii za štadiónom Artmedie bolo ešte celkom fajn. Ale vyjsť na nadchod ponad Einsteinovu, to už bola iná pesnička. Od Starého mostu po TPD mi to trvalo ďalších 15 minút. 

Hovorím si, nevadí. Malá obchádzka v záujme pokroku. Však od TPD po Daňový úrad, to už bude „pošušňaníčko". No na chodníkoch húfne parkovali autá. Prekvapivo. Na niektorých bolo miesto akurát tak pre chodca. Na iných ani toľko. A problém s obrubníkmi tam bol úplne rovnaký ako v centre mesta. Takže výhra to nebola. Ale po 75 minútach od štartu som konečne dorazil k rodičom. Chvíľu sme sa spolu poprechádzali okolo domu a už som sa aj zberal na spiatočnú cestu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cestou domov som sa už na základe skúsenosti snažil vyhnúť niektorým problémovým úsekom, ale úprimne, prejsť mestom s kočíkom vôbec nie je sranda. Rozmýšľal som nad tým, ako asi v našom meste fungujú vozíčkari. Nuž, ľahké to určite nemajú. Veď s kočíkom to bola doslova adrenalínová zábava. Odporúčam každému skúsiť raz túto disciplínu.

Keď som sa pred pár dňami na Sibírskej, v obytnej zóne pod Kolibou na krátkom úseku vybral za denného svetla a s kočíkom v protismere na okraji cesty, spomalila vedľa mňa v mojom smere idúca žena za volantom, stiahla si okienko a skríkla: „Mladý pán, máme chodník!"

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Súhlasím, chodník máme. Ale zďaleka nie na ten účel, na ktorý by si možno mnohí mysleli.

Ondrej Gombárik

Ondrej Gombárik

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

manzel, rodic, syn, brat, obcan, dusou sportovec, telom uz dnes viac clovek pracujuci hlavou... milujem ludi, sny, fantaziu a vsetky dobre veci... verim na rodinu, lasku, buducnost a na moznost menit veci k lepsiemu... Zoznam autorových rubrík:  Zápisky z denníka - občasníkaÚsmevné úvahyMenej úsmevné úvahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu