Mám pár zážitkov z detstva, kedy som na našu krajinu bol tiež veľmi hrdý, a nebolo to kvôli žiadnej takejto veľkej športovej, ekonomickej či politickej udalosti, ako píšem v úvode tohto článku. Boli to napríklad chvíle, kedy sa mi v dobrom podarilo spoznať nefalšovanú slovenskú pohostinnosť od bežných vidieckych obyvateľov. Alebo tiež chvíle, kedy som u nás zažil nezištnú pomoc od absolútne cudzieho človeka. Nebolo to raz ani dvakrát. Boli to tiež chvíle strávené s blízkymi v prírode na Ponitrí, v Tatrách, pri Kremnici, v Slovenskom raji, v Nízkych Tatrách, v Oščadnici či na Kokave... a mohol by som takto pokračovať...
O pár dní nám končí rok 2010... môj osobný názor je, že tento rok bol pre mnohých ľudí ťažký tak, ako máloktorý spomedzi posledných rokov. Bol to určite rok mnohých katastrof, rok nešťastí, rok povodní, či extrémnych výkyvov počasia, rok prejavenia hospodárskej krízy v ešte väčšom rozsahu ako počas minulého roku a pre Slovensko tiež rok volieb či rok plný nečakaných prekvapení. Ale nech to už bolo akokoľvek, tento rok o chvíľu končí... a preto sa pýtam...: Ako ďalej Slovensko?
Budeme v budúcom roku krajinou, ktorá zažije prvý ucelený rok vládnutia prvej premiérky v našej histórii? Budeme v budúcom roku krajinou realizácie ozdravných opatrení? Budeme budúci rok krajinou solidárnou? Budeme krajinou, ktorá začne využívať a zveľaďovať svoje prírodné a kultúrne bohatstvo? Budeme krajinou pohostinnou, vľúdnou, priateľskou? Budeme krajinou, ktorá je ohľaduplná k slabším, k postihnutým, či k tým skôr narodeným? Budeme krajinou nesebeckou, nepokryteckou, nekorupčnou?
Alebo budeme budúci rok primárne krajinou majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji? Krajinou nesplnených prianí a možno i volebných sľubov? Krajinou roztržiek a hádok, krajinou plnou osočovania, pokrytectva a bohatých námetov pre bulvárnych novinárov?
Blíži sa čas Vianoc, čas Adventu, čas rodiny či tradičných hodnôt, na ktorých naša krajina vyrástla a vyrastala. Zostaňme týmto tradíciam a hodnotám naďalej verní, tak v osobnom, v pracovnom, ako aj v politickom živote. Začnime veci riešiť tak, aby po nás zostalo viac a nie menej. Spojme sily, nerozdrobujme ich. Ani v politike, ani v rodinách. Nech Slovensko konečne znamená pre každého z nás i pre každého z jeho návštevníkov len to, čo si podľa mňa naozaj zaslúži. Teda rodinu, priateľstvo, lásku, krásu, pomoc, pohostinnosť, nádhernú prírodu a tiež nefaľšovaný gurmánsky zážitok. A to nielen v roku 2011...